18-1

Arjuna povedal: Ó, silnoruký, chcem porozumieť účelu vzdávania sa a poriadku vzdávania sa, ó, pane zmyslov, ó, zabijak démona Kéšiho.

Vysvetlenie: V tomto verši sa Arjuna obracia na Krišnu s túžbou pochopiť účel vzdávania sa a poriadok vzdávania sa (životné stavy, v ktorých sa človek vzdáva svetských túžob) a podstatu a rozdiely vzdávania sa (princíp činnosti, ktorý zahŕňa vzdanie sa plodov). Chce vedieť, ako sa tieto dva koncepty líšia a ako pomáhajú na duchovnej ceste.

18-2

Najvyšší Pán povedal: Múdri chápu, že vzdanie sa činností založených na hmotných túžbach je stav vzdávania sa života. A odovzdanie všetkých plodov činnosti Bohu múdri nazývajú vzdanie sa plodov.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna vysvetľuje, že múdri chápu, že vzdanie sa činností založených na hmotných túžbach je stav vzdávania sa života, zatiaľ čo odovzdanie všetkých plodov činnosti Bohu múdri nazývajú vzdanie sa plodov.

18-3

Niektorí mudrci vyhlasujú, že by sa malo upustiť od akejkoľvek činnosti, ktorá má nedostatky, zatiaľ čo iní sa domnievajú, že obetovanie, charita a odriekanie by sa nikdy nemali upustiť.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna odhaľuje dva odlišné názory na konanie a zdržanie sa konania. Niektorí mudrci sa domnievajú, že by sa malo upustiť od akejkoľvek činnosti, ktorá má nedostatky, pretože pripútava dušu k hmotnému svetu. Na druhej strane iní mudrci sa domnievajú, že obetovanie, charita a odriekanie by sa mali zachovať, pretože sú nevyhnutné v duchovnej praxi a pomáhajú očistiť vedomie.

18-4

Ó, najlepší z Bháratov, vypočuj si Môj úsudok o zrieknutí sa. Ó, tiger medzi ľuďmi, zriekanie sa je v Písmach opísané ako trojaké.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna vyzýva Ardžunu, aby si vypočul Jeho názor na zriekanie sa a vysvetľuje, že v Písmach je opísané ako trojaké, podľa troch kvalít hmotnej prírody. Chystá sa podrobnejšie vysvetliť tieto tri druhy zriekania, ktoré súvisia s dobrotou, vášňou a nevedomosťou.

18-5

Obetovanie, charita a odriekanie by sa nikdy nemali zanedbávať; mali by sa vykonávať. Skutočne, obetovanie, charita a odriekanie očisťujú aj veľké duše.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna zdôrazňuje, že obetovanie, charita a odriekanie by sa nikdy nemali zanedbávať, pretože sú nevyhnutné duchovné praktiky, ktoré očisťujú aj veľké duše. Tieto činnosti pomáhajú oslobodiť sa od egoizmu, pripútanosti a hmotných túžob, čím podporujú duchovný rast.

18-6

Všetky tieto činnosti by sa mali vykonávať bez pripútanosti a bez túžby po plodoch. Mali by sa vykonávať ako povinnosť, ó, Pártha. Toto je Môj konečný názor.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna vysvetľuje, že obetovanie, charita a odriekanie by sa mali vykonávať bez pripútanosti a bez túžby po plodoch. Mali by sa vykonávať ako povinnosť, s vedomím, že tieto činnosti sú potrebné pre duchovný rozvoj, a nie pre osobný prospech. Takýto prístup je Krišnov konečný a nemenný názor.

18-7

Uložené povinnosti sa nikdy nesmú zanedbať. Ak niekto zanedbá svoje uložené povinnosti z omylu, takéto zrieknutie sa je v kvalite nevedomosti.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna varuje, že uložené povinnosti, ktoré vyplývajú z prirodzenosti človeka a jeho postavenia v spoločnosti, sa nikdy nesmú zanedbať. Ak niekto zanedbá svoje povinnosti z omylu, nerozumie ich skutočnému významu, takéto zrieknutie sa zodpovedá kvalite nevedomosti a nevedie k duchovnému rastu.

18-8

Ten, kto sa vzdá uložených povinností s tým, že sú zaťažujúce, alebo zo strachu, koná v kvalite vášne. Konaním takýmto spôsobom nikdy nedosiahne výsledok zriekania sa.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna vysvetľuje, že zriekanie sa povinnosti založené na strachu z ťažkostí alebo nepohodlia zodpovedá kvalite vášne. Takéto konanie nie je znakom skutočného duchovného zrieknutia a neprináša očakávaný výsledok – oslobodenie. Namiesto toho pripútava človeka ešte viac k hmotnému svetu.

18-9

Ó, Ardžuna, keď človek vykonáva svoju predpísanú povinnosť len preto, že sa má vykonávať, a zrieka sa akéhokoľvek spojenia s hmotou a plodov, jeho zrieknutie sa je v kvalite dobra.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna opisuje skutočné zrieknutie sa, ktoré je v kvalite dobra. Človek vykonáva svoju predpísanú povinnosť bez akéhokoľvek pripútania, jednoducho preto, že sa má vykonať, a zrieka sa akéhokoľvek spojenia s plodmi. Takéto zrieknutie sa je nezištné a založené na čistom duchovnom vedomí.

18-10

Múdry zrieknutý, ktorý je pevne ustálený v dobre a nenávidí nepriaznivú prácu, ako ani nie je pripútaný k priaznivej práci, nepochybuje o činnosti.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna opisuje vlastnosti človeka, ktorý dosiahol skutočné zrieknutie sa v kvalite dobra. Takýto človek je múdry, nenávidí nepriaznivú prácu a nie je pripútaný k priaznivej práci. Je oslobodený od pochybností o tom, ako správne konať, pretože jeho konanie je založené na čistom duchovnom vedomí a zmysle pre povinnosť.

18-11

Vskutku, pre stelesnenú bytosť nie je možné úplne sa zriecť všetkých činností. Ale ten, kto sa zrieka plodov činnosti, sa skutočne zriekol.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna vysvetľuje, že pre stelesnenú bytosť, pokým sa nachádza vo fyzickom tele, nie je možné úplne sa zriecť všetkých činností. Avšak je možné zriecť sa plodov činnosti, t. j. pripútanosti k výsledkom. Ten, kto to dokáže, je považovaný za skutočne zrieknutého, pretože jeho motivácia nie je zameraná na osobný prospech, ale na duchovnú povinnosť.

18-12

Pre toho, kto sa nezriekol, po smrti existujú tri druhy plodov – žiaduce, nežiaduce a zmiešané. Ale tí, ktorí sa zriekli, nemusia prežívať ani trpieť takéto výsledky.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna vysvetľuje rozdiel medzi tými, ktorí sa nezriekli plodov činnosti, a tými, ktorí sa skutočne zriekli. Človek, ktorý sa nezriekol, po smrti prežíva tri druhy plodov – žiaduce, nežiaduce a zmiešané, v závislosti od svojho predchádzajúceho konania. Na druhej strane tí, ktorí sa skutočne zriekli, sú oslobodení od týchto následkov a už neprežívajú ani potešenie, ani utrpenie spojené s výsledkami hmotnej činnosti.

18-13

Ó, mocnoruký Ardžuna, podľa Védanty je na vykonanie akejkoľvek činnosti potrebných päť príčin. Teraz sa o nich dozvieš odo Mňa.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna začína vysvetľovať päť príčin, ktoré sú potrebné na vykonanie akejkoľvek činnosti, podľa filozofie Védanty. Vyzýva Ardžunu, aby pozorne počúval, aby pochopil tieto príčiny, ktoré mu pomôžu lepšie porozumieť princípom činnosti a zriekania sa.

18-14

Miesto činnosti (telo), konateľ, rôzne zmysly, rôzne snahy a napokon Najvyššia Duša – to je päť príčin činnosti.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna vymenúva päť príčin, ktoré sú potrebné na vykonanie akejkoľvek činnosti: telo ako miesto činnosti, konateľ (duša), rôzne zmysly, rôzne snahy a úsilia, a napokon – Najvyššia Duša, ktorá všetko dohliada a dáva povolenie. Týchto päť faktorov spolu určuje výsledok akejkoľvek činnosti.

18-15

Všetky činnosti, ktoré človek vykonáva telom, mysľou alebo rečou, sú spravodlivé alebo nespravodlivé, sú spôsobené týmito piatimi príčinami.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna vysvetľuje, že všetky činnosti, ktoré človek vykonáva telom, mysľou alebo rečou, závisia od už spomínaných piatich príčin. Bez ohľadu na to, či sú tieto činnosti spravodlivé alebo nespravodlivé, všetky sú určené interakciou týchto piatich faktorov.

18-16

Preto ten, kto sa považuje za jediného konateľa, bez ohľadu na týchto päť príčin, nie je rozumný a nevidí veci také, aké sú v skutočnosti.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna poukazuje na to, že ten, kto sa považuje za jediného konateľa a neberie do úvahy päť príčin činnosti, nie je rozumný a nevidí veci také, aké sú v skutočnosti. Takýto človek je domýšľavý a nerozumie skutočnej podstate činnosti, pretože si neuvedomuje, že v akejkoľvek činnosti je zapojených mnoho faktorov, nielen jeho vlastná vôľa.

18-17

Ten, kto nekoná z pýchy, ktorého rozum nie je zviazaný, aj keď zabíja na tomto svete, nezabíja. Nie je zviazaný následkami svojho konania.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna vysvetľuje, že človek, ktorý koná bez pýchy a ktorého rozum nie je pripútaný k plodom činnosti, zostáva oslobodený od následkov konania aj vtedy, keď musí niekoho zabiť, napríklad pri plnení svojej povinnosti na bojisku. Takýto človek koná bez egoizmu a uvedomuje si, že nie je skutočným vykonávateľom činnosti, ale len nástrojom v Božích rukách.

18-18

Poznanie, predmet poznania a poznávateľ sú tri hybné sily činnosti. Zmysly, práca a konateľ sú tri zložky činnosti.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna vysvetľuje tri hybné sily činnosti – poznanie, predmet poznania a poznávateľa, ako aj tri zložky činnosti – zmysly, samotnú prácu a konateľa. Týchto šesť prvkov je úzko prepojených a určujú charakter a výsledok akejkoľvek činnosti. Poznanie inšpiruje k konaniu, predmet poznania je to, na čo je činnosť zameraná, a poznávateľ je ten, kto vykonáva činnosť. Na druhej strane zmysly sú nástroje, práca je samotná činnosť a konateľ je ten, kto ju vykonáva.

18-19

Podľa troch vlastností hmotnej prírody existujú aj tri druhy poznania, činnosti a konateľa. Počuj o nich.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna vysvetľuje, že podľa troch vlastností hmotnej prírody (dobroty, vášne a nevedomosti) existujú aj tri druhy poznania, činnosti a konateľa. Žiada Ardžunu, aby si vypočul podrobnejšie vysvetlenie toho, ako tieto vlastnosti ovplyvňujú poznanie, činnosť a samotného konateľa.

18-20

Poznanie, ktorým človek vo všetkých bytostiach vidí jednu, nedeliteľnú duchovnú podstatu, hoci je rozdelená na nespočetné časti, je poznanie v kvalite dobroty.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna opisuje poznanie zodpovedajúce kvalite dobroty. Takéto poznanie umožňuje človeku vidieť jednu, nedeliteľnú duchovnú podstatu vo všetkých živých bytostiach, bez ohľadu na ich vonkajšiu rôznorodosť a rozdiely v podobe. Človek s takýmto poznaním si uvedomuje duchovnú jednotu všetkých bytostí a spojenie s Božstvom.

18-21

Poznanie, pomocou ktorého človek vidí, že v rôznych telách sídlia rôzne živé bytosti, je poznanie v kvalite vášne.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna opisuje poznanie zodpovedajúce kvalite vášne. Takéto poznanie umožňuje vidieť rozdiely medzi živými bytosťami, pričom zdôrazňuje, že v každom tele sídli iná duša. Toto poznanie je obmedzené, pretože neumožňuje vidieť duchovnú jednotu všetkých bytostí, ale skôr sa sústredí na vonkajšie rozdiely.

18-22

A poznanie, ktoré spôsobuje, že sa človek pripúta k jedinému, malichernému druhu práce ako k jedinej dôležitej veci, bez pochopenia pravdy, je poznanie v kvalite temnoty.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna charakterizuje poznanie zodpovedajúce kvalite nevedomosti alebo temnoty. Takéto poznanie je veľmi obmedzené a zužuje človeku obzor, pričom ho vedie k tomu, aby sa pripútal k jedinému, malichernému druhu práce ako k jedinej dôležitej veci, bez pochopenia pravdy a bez videnia celkového obrazu. Toto poznanie je založené na nevedomosti a duchovnej temnote.

18-23

Ak sa činnosť, ktorá je povinnosťou, vykonáva bez pripútanosti, bez lásky alebo nenávisti, bez túžby po plodoch, je to v kvalite dobroty.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna opisuje činnosť zodpovedajúcu kvalite dobroty. Takáto činnosť sa vykonáva z povinnosti, bez pripútanosti, bez silných emócií, ako je láska alebo nenávisť voči niekomu, a bez túžby po plodoch alebo osobnom prospechu. Je nesebecká a založená na duchovnom zmysle pre povinnosť.

18-24

Ale činnosť, ktorá sa vykonáva s veľkým úsilím na uspokojenie vlastných túžob a ktorá pochádza z falošného ega, sa nazýva činnosť v kvalite vášne.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna opisuje činnosť zodpovedajúcu kvalite vášne. Takáto činnosť sa vykonáva s veľkým úsilím a snahou uspokojiť vlastné túžby a ambície. Jej základom je falošné ego, teda domnelá sebaidentifikácia, ktorá vedie človeka k tomu, aby sa považoval za telo a konal na základe materiálnych túžob.

18-25

A činnosť, ktorá sa vykonáva v temnote a nevedomosti, bez ohľadu na pokyny svätých písiem, na budúce následky, násilie alebo škodu spôsobenú iným, sa považuje za činnosť v kvalite nevedomosti.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna opisuje činnosť zodpovedajúcu kvalite nevedomosti alebo temnoty. Takáto činnosť sa vykonáva v nevedomosti a temnote, bez ohľadu na pokyny svätých písiem, na budúce následky pre seba a ostatných. Je deštruktívna a spojená s násilím a spôsobovaním škody ostatným, pretože je založená na úplnom duchovnom neuvedomení.

18-26

Človek, ktorý plní svoju povinnosť bez pripútanosti k hmotným vlastnostiam, bez falošného ega, s veľkým odhodlaním a nadšením, pričom zostáva vyrovnaný pri úspechu aj neúspechu, koná v kvalite dobroty.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna opisuje človeka, ktorý koná v kvalite dobroty. Takýto človek plní svoju povinnosť bez pripútanosti k výsledku, bez egoizmu, s veľkým odhodlaním a nadšením, pričom si zachováva pokoj a rovnováhu pri úspechu aj neúspechu. Jeho konanie je založené na čistom duchovnom vedomí a plnení povinnosti.

18-27

Konateľ, ktorý je pripútaný k činnosti a jej plodom, chce si tieto plody užívať, ktorý je chamtivý, vždy závistlivý, nečistý a ktorého ovplyvňuje radosť a smútok, koná v kvalite vášne.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna opisuje človeka, ktorý koná v kvalite vášne. Takýto konateľ je pripútaný k činnosti a jej plodom, chce si tieto plody užívať, je chamtivý, závistlivý, nečistý a podlieha silným emóciám – radosti a smútku. Jeho konanie je založené na egoistických túžbach a dosahovaní hmotného prospechu.

18-28

A konateľ, ktorý vždy koná v rozpore s pokynmi svätých písiem, ktorý je materialistický, tvrdohlavý, podvodný a vie urážať ostatných, ktorý je lenivý, vždy zachmúrený a všetko odkladá, koná v kvalite temnoty.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna opisuje človeka, ktorý koná v kvalite nevedomosti alebo temnoty. Takýto konateľ vždy koná v rozpore s pokynmi svätých písiem, je materialistický, tvrdohlavý, podvodný a vie urážať ostatných. Je lenivý, vždy zachmúrený, pesimistický a všetko odkladá na neskôr. Jeho konanie je založené na nevedomosti a duchovnej temnote.

18-29

Ó, dobyvateľ bohatstva, teraz, prosím, vypočuj, ako ti podrobne opíšem tri druhy rozumu a odhodlania podľa troch kvalít hmotnej prírody.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna vyzýva Ardžunu, aby si vypočul podrobnejšie vysvetlenie o tom, ako sa rozum a odhodlanie prejavujú tromi rôznymi spôsobmi podľa troch kvalít hmotnej prírody – dobra, vášne a nevedomosti. Toto pochopenie pomôže lepšie porozumieť rozmanitosti ľudského konania a motivácií.

18-30

Ó, Pártha, rozum, ktorý ti umožňuje pochopiť, čo sa má robiť a čo sa nemá robiť, čoho sa máš báť a čoho sa nemusíš báť, čo viaže a čo oslobodzuje, je v kvalite dobra.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna opisuje rozum zodpovedajúci kvalite dobra. Takýto rozum pomáha človeku jasne rozlišovať, čo sa má robiť a čo sa nemá robiť, čoho sa má báť a čoho sa nemusí báť, čo viaže a čo oslobodzuje. Rozum v kvalite dobra je čistý, harmonický a zameraný na duchovné pochopenie.

18-31

Ó, Pártha, rozum, ktorý nedokáže rozlíšiť medzi povinnosťou a tým, čo nie je povinnosť, medzi tým, čo sa má robiť a čo sa nemá robiť, je v kvalite vášne.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna charakterizuje rozum zodpovedajúci kvalite vášne. Takýto rozum nedokáže jasne rozlíšiť povinnosť od toho, čo nie je povinnosť, a neumožňuje človeku presne pochopiť, čo sa má robiť a čo sa nemá robiť. Rozum ovplyvnený vášňou je nestabilný, protirečivý a zameraný na uspokojovanie materiálnych túžob.

18-32

Rozum, ktorý pod vplyvom temnoty a ilúzií považuje nepravdu za pravdu a pravdu za nepravdu, a ktorý vždy smeruje k nesprávnej strane, ó, Pártha, je v kvalite nevedomosti.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna opisuje rozum zodpovedajúci kvalite nevedomosti alebo temnoty. Takýto rozum je úplne zatemnený a klamlivý, považuje nepravdu za pravdu a naopak. Vždy smeruje k nesprávnej strane, pretože nedokáže rozlíšiť skutočnosť od ilúzie a je v stave duchovnej nevedomosti.

18-33

Ó, Pártha, neotrasiteľné odhodlanie, ktoré sa udržiava neustálym praktizovaním Božskej sily, ktoré tak ovláda činnosť mysle, života a zmyslov, je v kvalite dobra.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna opisuje odhodlanie zodpovedajúce kvalite dobra. Takéto odhodlanie je neotrasiteľné a udržiava sa neustálym praktizovaním Božskej sily, ktorá pomáha ovládať činnosť mysle, životnej sily a zmyslov. Toto odhodlanie je zamerané na duchovný cieľ a pomáha udržiavať vnútorný mier a rovnováhu.

18-34

Ale odhodlanie, ktorým sa človek usiluje o plody činnosti, ó, Ardžuna, aby dosiahol potešenie, je v kvalite vášne.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna opisuje odhodlanie zodpovedajúce kvalite vášne. Takéto odhodlanie je zamerané na získavanie plodov činnosti a človek s takýmto odhodlaním koná, aby dosiahol materiálne výsledky a získal osobný prospech. Toto odhodlanie je spojené s túžbami a pripútanosťou, nie je skutočne duchovné.

18-35

A to odhodlanie, ktoré nedovoľuje povzniesť sa nad snívanie, strach, smútok, chmúrnu náladu a ilúzie – takéto nerozumné odhodlanie, ó, Pártha, je v kvalite temnoty.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna opisuje odhodlanie zodpovedajúce kvalite nevedomosti alebo temnoty. Takéto odhodlanie je spojené so snívaním, strachom, smútkom, chmúrnou náladou a ilúziami. Nedovoľuje človeku povzniesť sa nad obmedzujúce predstavy a negatívne emócie a je nerozumné, pretože sa zakladá na nevedomosti a duchovnej temnote.

18-36

Ó, najlepší z Bharatov, teraz odo Mňa vypočuj o troch druhoch šťastia, ktoré si užíva obmedzená duša a ktoré jej umožňujú oslobodiť sa od všetkého utrpenia.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna vyzýva Ardžunu, aby si vypočul Jeho vysvetlenie o troch druhoch šťastia, ktoré môže zažiť duša nachádzajúca sa v hmotnom svete. Toto šťastie závisí od toho, aké kvality ovplyvňujú dušu a môže viesť k ukončeniu utrpenia a oslobodeniu.

18-37

Šťastie, ktoré je na začiatku ako jed, ale na konci ako nápoj nesmrteľnosti a ktoré prebúdza človeka k sebarealizácii, je v kvalite dobra.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna opisuje šťastie zodpovedajúce kvalite dobra. Takéto šťastie sa na začiatku môže zdať nepríjemné, ako jed, pretože si vyžaduje zrieknutie sa obvyklých túžob a pripútaností. No na konci prináša skutočné uspokojenie a oslobodenie, ako nápoj nesmrteľnosti, a pomáha človeku prebudiť svoju skutočnú, duchovnú podstatu, vedúc k sebarealizácii.

18-38

Šťastie, ktoré pochádza z kontaktu zmyslov so svojimi objektmi a ktoré sa na začiatku zdá ako nápoj, ale na konci sa stane jedom, zodpovedá kvalite vášne.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna charakterizuje šťastie zodpovedajúce kvalite vášne, ktoré pochádza z kontaktu zmyslov so svojimi objektmi, t.j. z zmyselných pôžitkov, a na začiatku sa zdá veľmi príjemné, ako nektár, ale na konci sa stane jedom, pretože vytvára pripútanosť, utrpenie a závislosť od vonkajších okolností a toto šťastie je krátkodobé a iluzórne.

18-39

A šťastie, ktoré je slepé k sebarealizácii, ktoré je od začiatku do konca klamlivé a pochádza zo spánku, lenivosti a klamu, zodpovedá kvalite nevedomosti.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna opisuje šťastie, ktoré je v súlade s kvalitou nevedomosti alebo temnoty, ktoré je slepé k sebarealizácii a duchovným hodnotám, je od začiatku do konca klamlivé a pochádza zo spánku, lenivosti a klamu. Toto šťastie je iluzórne a vedie k duchovnej degradácii, pretože je založené na nevedomosti a zotrvačnosti.

18-40

Neexistuje žiadna bytosť, ani na Zemi, ani na nebesiach medzi bohmi, ktorá by bola oslobodená od týchto troch kvalít prírody (charakterových vlastností).

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna vysvetľuje, že tri kvality prírody alebo charakterové vlastnosti – dobrota, vášeň a nevedomosť – sú prítomné vo všetkých bytostiach a nikto nie je oslobodený od ich vplyvu, ani ľudia, ani bohovia. Tieto vlastnosti tvoria základ hmotnej existencie a všetky živé bytosti, bez ohľadu na ich stav, sú pod ich vplyvom a že iba prekonaním týchto vlastností môže človek dosiahnuť oslobodenie z pút hmotného sveta. • Žiadna bytosť nie je oslobodená od charakterových vlastností: Tento verš naznačuje, že všetky bytosti – na Zemi i v nebi, vrátane božských bytostí – podliehajú vplyvu týchto troch gún. Tieto charakterové vlastnosti tvoria základ hmotnej existencie a všetky živé bytosti, bez ohľadu na ich stav, sú pod ich vplyvom. • Tri kvality prírody alebo charakterové vlastnosti: Dobrota, vášeň a nevedomosť určujú správanie, myšlienky a činy každej bytosti. Tieto vlastnosti ovplyvňujú to, ako človek vníma svet, ako koná a ako sa duchovne vyvíja. Dokonca aj bohovia, ktorí sú vyššie ako ľudia, nie sú úplne oslobodení od vplyvu týchto vlastností. • Obmedzenosť všetkých bytostí v hmotnom svete: Krišna vysvetľuje, že kým je bytosť v hmotnom svete, podlieha vplyvu týchto vlastností. Iba prekonaním týchto vlastností môže človek dosiahnuť oslobodenie z pút hmotného sveta.

18-41

Bráhmani, kšatriyovia, vaišyovia a šúdrovia sa líšia vlastnosťami, ktoré sú im vlastné a ktoré vznikli z troch kvalít hmotnej prírody.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna vysvetľuje, že rozdelenie spoločnosti do štyroch skupín alebo povolaní – bráhmani (kňazi a učitelia), kšatriyovia (vládcovia a bojovníci), vaišyovia (obchodníci a farmári) a šúdrovia (robotníci a sluhovia) – nie je umelé, ale je založené na charakteristikách každej skupiny, ktoré sú výsledkom troch kvalít hmotnej prírody. Každá skupina má svoje prirodzené sklony a povinnosti, ktoré zodpovedajú jej vnútornej podstate.

18-42

Mier, sebaovládanie, askéza, čistota, trpezlivosť, čestnosť, vedomosti, múdrosť a zbožnosť – to sú vlastnosti prírody, ktoré sú vlastné práci bráhmanov.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna vymenúva vlastnosti, ktoré sú vlastné bráhmanom – duchovnej a intelektuálnej spoločenskej skupine. Povinnosťou bráhmanov je študovať sväté písma, vykonávať náboženské obrady, poskytovať duchovné vedenie a žiť v súlade s vysokými morálnymi zásadami.

18-43

Hrdinstvo, sila, odhodlanie, zručnosť, odvaha v boji, štedrosť a schopnosť vládnuť sú prirodzené vlastnosti a povinnosti kšatriyov.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna opisuje vlastnosti a povinnosti kšatriyov (vládcov a bojovníkov), ktoré vyplývajú z ich povahy. Tieto povinnosti sú založené na odvahe, sile a vodcovských schopnostiach, ktoré sú potrebné na ochranu spoločnosti a udržiavanie spravodlivosti. • Hrdinstvo a sila: Kšatriyovia musia byť hrdinskí a odvážni, aby chránili spoločnosť a bojovali za spravodlivosť. Mali by byť obdarení fyzickou a duševnou silou, ktorá im umožňuje znášať ťažkosti. • Odhodlanie a zručnosť: Kšatriyovia musia byť odhodlaní a zruční, aby robili rýchle a múdre rozhodnutia, či už v boji alebo pri správe spoločnosti. Táto vlastnosť je nevyhnutná pre úspešné vedenie a ochranu spoločnosti. • Odvaha v boji: Kšatriyovia nikdy nesmú utiecť z boja, musia byť pripravení čeliť nepriateľovi a obhajovať pravdu, aj za cenu svojho života. Odvaha a odhodlanie sú základom ich charakteru. • Štedrosť a schopnosť vládnuť: Kšatriyovia musia byť štedrí, musia sa deliť o svoje zdroje s ostatnými a starať sa o blahobyt spoločnosti. Mali by mať aj vodcovské schopnosti, pretože vedú a chránia spoločnosť spravodlivo a múdro.

18-44

Poľnohospodárstvo, ochrana kráv a obchodovanie sú prirodzenou prácou vaišyov a pre šúdrov je prirodzené vykonávať fyzickú prácu a slúžiť druhým.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna uvádza povinnosti vaišyov a šúdrov. Vaišyovia sa zaoberajú poľnohospodárstvom, ochranou kráv a obchodom, čím sa starajú o ekonomický blahobyt spoločnosti. Šúdrovia vykonávajú fyzickú prácu a slúžia druhým, poskytujú praktickú podporu a pomoc. Tieto povinnosti zodpovedajú prirodzeným sklonom a schopnostiam každej skupiny.

18-45

Keď sa človek venuje svojim povinnostiam, dosiahne dokonalosť. Teraz odo Mňa počúvaj, ako je možné dosiahnuť dokonalosť konaním svojich prác.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna vysvetľuje, že dokonalosť a duchovný rozvoj sa dosahuje plnením svojich povinností s oddanosťou a odhodlaním. Človek sa musí venovať svojim povinnostiam a pracovať v súlade so svojou povahou, aby dosiahol dokonalosť, a že každá práca, ak sa vykonáva so zodpovednosťou a odhodlaním, môže viesť k duchovnému rastu. • V oddanosti svojim povinnostiam: Každý človek môže dosiahnuť dokonalosť, ak sa plne oddá svojej práci a povinnostiam. To znamená, že každá práca, ak sa vykonáva so zodpovednosťou a odhodlaním, môže viesť k duchovnému rastu. • Dosiahnutie dokonalosti: Dokonalosť, ktorú tu Krišna spomína, znamená nielen hmotný úspech, ale aj duchovný rast a vnútorný rozvoj. Keď človek prijme svoju úlohu v živote a plní si svoje povinnosti s uvedomeným prístupom, približuje sa k duchovnej dokonalosti. • Počúvaj, ako to dosiahnuť: Krišna naznačuje, že existuje spôsob, ako dosiahnuť dokonalosť prostredníctvom vlastnej práce, a chystá sa vysvetliť, ako je to možné. Tento verš slúži ako úvod k ďalším pokynom o tom, ako sa každodenné povinnosti môžu stať cestou k duchovnému rastu.

18-46

Uctievaním Toho, z ktorého pochádzajú všetky bytosti a ktorý je všadeprítomný, môže človek plnením svojej povinnosti dosiahnuť dokonalosť.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna naznačuje, že človek môže dosiahnuť dokonalosť plnením svojich povinností a uctievaním Boha, z ktorého pochádzajú všetky bytosti a ktorý je všadeprítomný. To znamená, že vykonávaním svojich povinností s uvedomením si, že Boh je prítomný vo všetkých činnostiach, môže človek dosiahnuť duchovnú dokonalosť.

18-47

Je lepšie plniť svoju povinnosť, hoci aj nedokonale, ako plniť povinnosť iného dobre. Plnením povinnosti, ktorá zodpovedá povahe človeka, si človek nikdy nezaslúži hriech.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna zdôrazňuje, že je lepšie plniť si svoju povinnosť, hoci aj nedokonale, ako dobre plniť povinnosť niekoho iného. Každý človek má svoju individuálnu povahu a príslušnú povinnosť, a ak kráča svojou cestou, človek sa nedopúšťa hriechu, t. j. nekoná v rozpore so svojou podstatou a Božou vôľou.

18-48

Každá činnosť má nedostatky, rovnako ako oheň zahaľuje dym. Preto, ó, syn Kuntí, nikto by nemal opustiť prácu, ktorá zodpovedá jeho vrodenej povahe, aj keď je táto práca chybná.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna vysvetľuje, že každá činnosť, aj tá najlepšia, má svoje nedostatky, rovnako ako oheň vždy sprevádza dym. Preto by nikto nemal opustiť prácu, ktorá zodpovedá jeho vrodenej povahe, aj keď je táto práca chybná, pretože dôležité je plniť svoju povinnosť v súlade so svojou povahou, a nie hľadať ideálnu, ale nedokonalú činnosť.

18-49

Ten, kto sa dokáže ovládať, sa oslobodil od pripútanosti a neberie ohľad na materiálne výhody, môže sa zrieknutím sa všetkého dosiahnuť najvyšší stupeň dokonalosti – oslobodenie od následkov činov.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna opisuje cestu k najvyššiemu stupňu dokonalosti – oslobodeniu od následkov činov alebo karmy. Ten, kto sa dokáže ovládať, sa oslobodil od pripútanosti k materiálnym pôžitkom a túžbam, môže sa zrieknutím sa všetkého, t. j. sebeckého konania, dosiahnuť tento stav, a že takéto zrieknutie sa nie je pasivitou, ale vedomým konaním bez pripútanosti k výsledku.

18-50

Ó, synu Kuntí, dozvieš sa odo Mňa, ako sa dosiahnutím tejto dokonalosti dá dostať k Najvyššej Pravde, k Božskému vedomiu, ktoré je najvyššou cestou poznania – Ja ti to teraz stručne poviem.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna vyzýva Ardžunu, aby sa dozvedel, ako sa dosiahnutím predtým opísaného stupňa dokonalosti dá dostať k Najvyššej Pravde, k Božskému vedomiu. On stručne porozpráva o tejto najvyššej ceste poznania, ktorá vedie k duchovnému oslobodeniu a jednote s Božským.

18-51

Očisťujúc svoju myseľ a rozhodne ovládajúc myseľ, zriekajúc sa uspokojovania zmyslov, oslobodzujúc sa od pripútanosti a nenávisti.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna začína objasňovať cestu k dosiahnutiu Božského vedomia. Začína sa to očistením mysle od mylných predstáv a pripútanosti, rozhodným ovládaním mysle, zrieknutím sa uspokojovania zmyslov, ktoré pripútavajú dušu k materiálnemu svetu, a oslobodením sa od pripútanosti a nenávisti, ktoré sú prejavmi dualistického, sebeckého vedomia.

18-52

Žijúc osamote, málo jedia, ovládajúc telo, myseľ a reč, vždy ponorení do rozjímania, v stave nepripútanosti.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna pokračuje v objasňovaní cesty k dosiahnutiu Božského vedomia. Zahrňuje to žitie osamote, aby sa predišlo zbytočným rušeniam, mierne jedenie, ovládanie tela, mysle a reči, neustále ponáranie sa do duchovného rozjímania a udržiavanie stavu nepripútanosti, čo znamená slobodu od materiálnych túžob a pút.

18-53

A oslobodzujúc sa od falošného ega, falošnej moci, falošnej pýchy, žiadostivosti, hnevu, prijímania nepravých vecí, od pocitu vlastníctva, od klamstva, stávajúc sa pokojným – takýto človek nepochybne povýšil na úroveň sebauvedomenia.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna dokončuje objasňovanie vlastností a stavov, ktoré sú potrebné na dosiahnutie Božského vedomia. Človek sa musí oslobodiť od falošného ega, falošnej moci a pýchy, od žiadostivosti, hnevu a mylného prijímania materiálnych vecí. Musí sa oslobodiť od pocitu vlastníctva a stať sa pokojným. Takýto človek nepochybne povýšil na úroveň uvedomenia si seba samého ako večnej, duchovnej duše.

18-54

Ten, kto sa nachádza v tomto transcendentálnom stave, okamžite dosiahne Najvyššiu Pravdu. Nikdy sa nesmúti a netúži nič získať. Je rovnako naladený voči všetkým živým bytostiam. V tomto stave dosiahne čistú duchovnú službu Mne.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna opisuje stav, ktorý dosiahne človek, ktorý povýšil na transcendentálnu úroveň. On okamžite dosiahne Najvyššiu Pravdu, t. j. Božské vedomie, nikdy sa nesmúti a netúži nič získať, pretože je plne uspokojený v duchovnej existencii, a je rovnako naladený voči všetkým živým bytostiam, pretože v nich vidí duchovnú iskru. V tomto stave dosiahne čistú duchovnú službu Bohu, ktorá je najvyšším cieľom duchovného života.

18-55

Mňa ako Najvyššiu Osobu možno spoznať len duchovnou službou. Keď si človek vďaka takejto oddanosti Mňa plne uvedomí, môže vstúpiť do Božského kráľovstva.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna zdôrazňuje, že Jeho ako Najvyššiu Osobu možno spoznať len oddanou duchovnou službou, ktorá je cestou lásky a oddanosti. Vďaka takejto oddanosti a službe si človek plne uvedomí Krišnu a môže vstúpiť do Božského kráľovstva, t. j. dosiahnuť duchovné oslobodenie a jednotu s Bohom.

18-56

Hoci je Môj čistý ctiteľ zapojený do najrôznejších činností, pod Mojou ochranou, s Mojou milosťou, dosiahne večné a nezničiteľné bydlisko.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna potvrdzuje, že aj keď je Jeho čistý ctiteľ zapojený do najrôznejších svetských činností, s Krišnovou ochranou a milosťou dosiahne večné a nezničiteľné duchovné bydlisko. To znamená, že pravá duchovná služba a spoliehanie sa na Boha umožňuje dosiahnuť oslobodenie bez ohľadu na vonkajšie činnosti.

18-57

Vo všetkých činnostiach jednoducho spoľahni sa na Mňa a vždy konaj pod Mojou ochranou. V takejto službe oddanosti buď plne vedomý Mňa.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna vyzýva Ardžunu a všetkých ľudí, aby sa vo všetkých činnostiach plne spoliehali na Neho a vždy konali pod Jeho ochranou, t. j. s vedomím, že Boh je pravým vykonávateľom a požívateľom všetkých činností. Takáto služba plná oddanosti znamená úplné uvedomenie si Boha a konanie v súlade s Jeho vôľou.

18-58

Ak si Mňa uvedomíš, s Mojou milosťou prekonáš všetky prekážky obmedzenej existencie. Avšak, ak nebudeš konať s takýmto vedomím, ale skôr s falošným egom, nepočúvajúc Ma, budeš stratený.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna jasne poukazuje na následky, ktoré vznikajú, ak si človek uvedomuje Boha alebo koná v súlade s falošným egom. Ak si človek uvedomuje Krišnu a koná s oddanosťou Jemu, tak s Krišnovou milosťou prekoná všetky prekážky obmedzenej, materiálnej existencie, ale ak človek koná s falošným egom, nepočúvajúc Krišnove pokyny, bude stratený, t. j. zostane v moci utrpenia materiálneho sveta.

18-59

Ak neprijmeš Moje pokyny a nebudeš bojovať, potom budeš konať nesprávne. So svojou povahou sa zapojíš do boja.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna varuje Ardžunu, že ak odmietne riadiť sa Krišnovými pokynmi a nebude sa zúčastňovať boja, bude konať nesprávne. Ardžunova povaha ako kšatriju (bojovníka) ho aj tak donúti zapojiť sa do boja, pretože to je jeho povinnosť a osud, a že odmietnutím svojej povinnosti sa Ardžuna dostane do rozporu so svojou povahou a Božou vôľou.

18-60

Ó, synu Kuntí (Ardžuna)! Si viazaný svojou povahou a povinnosťami. Aj keď ich teraz z ilúzie nechceš plniť, nakoniec ich urobíš, aj proti svojej vôli.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna vysvetľuje, ako ľudská povaha a charakter určia jeho konanie bez ohľadu na jeho túžby a ilúzie. Ardžuna je viazaný svojou povahou a povinnosťami ako kšatrija, a aj keď ich teraz z ilúzie nechce plniť, nakoniec ich urobí, aj proti svojej vôli, pretože taká je jeho vrodená povaha. • Viazaný svojou povahou: Ľudský charakter, prirodzené vlastnosti a schopnosti vyplývajú z jeho povahy, ktorá sa formovala počas mnohých životných cyklov. Každý človek je určený svojimi charakterovými črtami, ktoré určujú jeho činnosť a povinnosti v tomto živote. • Činnosť je nevyhnutná: Človek je viazaný svojimi povinnosťami a činmi, ktoré vyplývajú z jeho charakteru a povahy. Nemôže sa ich úplne vzdať, pretože sú nevyhnutné. Aj keď sa človek pokúša vyhnúť svojim povinnostiam, jeho povaha ho nakoniec prinúti konať. • Ilúzia a neochota: Ilúzia je stav mysle, v ktorom človek nechápe skutočnú realitu. Ardžunove pochybnosti a neochota bojovať vyplývajú z jeho zmätenosti a ilúzie. Avšak aj v tomto stave sa nemôže vyhnúť svojej povinnosti. • Konanie proti svojej vôli: Aj keď sa človek nechce zdráha plniť svoje povinnosti, jeho povaha a osud ho nakoniec prinútia konať v súlade so svojimi povinnosťami. Povaha je silnejšia ako ľudská vôľa a určí jeho konanie.

18-61

Najvyšší Pán všetkých sa nachádza v srdci každého, ó, Ardžuna, a riadi cesty všetkých bytostí, ktoré sa nachádzajú v mechanizme hmoty.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna odhaľuje, že Najvyšší Pán všetkých, Boh, sa nachádza v srdci každého ako Najvyššia Duša a riadi cesty všetkých živých bytostí, ktoré sa nachádzajú v hmotnom svete. Živé bytosti sú ako bábky v mechanizme hmotnej prírody a Boh je ten, ktorý riadi a určuje ich osudy.

18-62

Ó, potomku Bhárata, úplne sa Mu oddaj. Jeho milosťou dosiahneš transcendentálny mier a najvyššie, večné sídlo.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna vyzýva Ardžunu, aby sa úplne oddal Bohu, ktorý prebýva v jeho srdci. S Božou milosťou bude Ardžuna môcť dosiahnuť transcendentálny mier, ktorý je oslobodený od utrpenia hmotného sveta, a najvyššie, večné duchovné sídlo, ktoré je stavom duchovného oslobodenia a dokonalosti.

18-63

Takto som ti vysvetlil vedomosti, ktoré sú ešte tajnejšie. Dobre si to premysli a konaj, ako chceš.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna končí svoje učenie tým, že odhaľuje Ardžunovi vedomosti, ktoré sú ešte tajnejšie, t. j. najdôležitejšie a najzákladnejšie duchovné poznatky. Vyzýva Ardžunu, aby si všetko, čo počul, starostlivo premyslel a potom konal podľa svojej slobodnej vôle, pričom prevzal zodpovednosť za svoje rozhodnutie.

18-64

Keďže si Môj veľmi drahý priateľ, odhalím ti najtajnejšie poznatky. Vypočuj si ich odo Mňa, lebo je to pre tvoj prospech.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna opäť zdôrazňuje svoju lásku k Ardžunovi, vysvetľujúc, že Ardžunovi odhalí najtajnejšie poznatky, ktoré sú určené pre Ardžunov prospech. Táto láska a starostlivosť o Ardžunovo duchovné blaho je dôvod, prečo sa Krišna delí o takéto hlboké duchovné poznatky.

18-65

Vždy mysli na Mňa, staň sa Mojím ctiteľom, uctievaj Ma a skloň sa predo Mnou. Takto určite prídeš ku Mne. Sľubujem ti to, pretože si Môj drahý priateľ.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna opäť pripomína Ardžunovi podstatu duchovnej služby – vždy myslieť na Boha, stať sa Jeho ctiteľom, uctievať Ho a skláňať sa pred Ním. Takáto duchovná cesta, založená na láske a oddanosti, zaručuje, že človek príde k Bohu. Krišna to zdôrazňuje najmä preto, že Ardžuna je Jeho drahý priateľ.

18-66

Vzdať sa všetkých ostatných povinností a hľadaj útočisko iba u Mňa. Ja ťa oslobodím od všetkých hriechov, preto sa netráp a neboj sa.

Vysvetlenie: Tento verš je Krišnovým hlavným usmernením a výzvou k úplnej oddanosti a odovzdaniu sa Bohu: • Vzdať sa všetkých povinností: Krišna vyzýva Ardžunu, aby sa zbavil všetkých povinností súvisiacich so spoločenskými a náboženskými normami. Neznamená to ignorovať morálne princípy, ale vyzýva k tomu, aby sa človek prestal stotožňovať s vonkajšími povinnosťami a úplne venoval svoj život Bohu. Pôvodné použité slovo je „dharmas“, čo znamená nielen povinnosti, ale aj náboženstvo, spravodlivosť a ďalšie princípy. Preto by sa táto fráza dala preložiť aj ako „Vzdať sa všetkých foriem náboženstva“ alebo „Vzdať sa všetkých ostatných foriem spravodlivosti“. To by pomohlo lepšie pochopiť hlbší význam vety, ktorá vyzýva k úplnej dôvere v Boha, presahujúcej vonkajšie rituály a spoločenské normy. • Hľadaj útočisko iba u Mňa: Krišna vyzýva Ardžunu a všetkých nasledovníkov, aby sa venovali len Bohu. Znamená to úplnú dôveru, vieru a dôveru v Božie vedenie. Človek sa už nemusí starať o svoje povinnosti alebo ťažkosti, ak plne dôveruje Bohu a riadi sa Jeho pokynmi. • Oslobodím ťa od všetkých hriechov: Krišna sľubuje, že ak sa človek oddá Bohu, Boh ho oslobodí od všetkých hriechov a následkov. Znamená to, že dôvera v Boha očisťuje ľudské činy a duchovne ho oslobodzuje od hmotného utrpenia a pripútanosti. • Neboj sa: Krišna upokojuje Ardžunu a všetkých nasledovníkov, aby sa netrápili ani nebáli. Úplná dôvera v Boha poskytuje mier a bezpečnosť, pretože Boh je vždy prítomný a chráni tých, ktorí Mu dôverujú.

18-67

Tieto tajné poznatky by sa nemali vysvetľovať tým, ktorí sa neoddali askéze, nie sú oddaní, nevenujú sa duchovnej službe alebo tým, ktorí Mi závidia.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna uvádza, komu by sa tieto hlboké duchovné a tajné poznatky nemali vysvetľovať. Nie sú určené pre tých, ktorí sa neoddali duchovnej praxi (askéze), ktorí nie sú oddaní Bohu, nevenujú sa duchovnej službe alebo závidia Bohu a duchovne rozvinutým ľuďom, a že tieto poznatky by sa mali odovzdávať iba tým, ktorí sú pripravení ich prijať s otvoreným srdcom a mysľou.

18-68

Ten, kto učí toto najvyššie tajomstvo Mojich ctiteľov, má zaručenú čistú duchovnú službu a nakoniec sa určite vráti ku Mne.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna sľubuje, že ten, kto učí toto najvyššie tajomstvo, t. j. učenie Bhagavadgíty, Jeho verných, určite dosiahne čistú duchovnú službu a nakoniec sa vráti k Bohu, do duchovného sveta. Táto služba, šírenie duchovných poznatkov, je veľmi vysoko cenená a vedie k duchovnému oslobodeniu.

18-69

V tomto svete pre mňa nie je žiadny služobník drahší a nikdy nebude drahší.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna opäť zdôrazňuje, ako veľmi si cení tých, ktorí šíria duchovné poznanie. V tomto svete pre Neho nie je drahší služobník, ako ten, kto učí druhých učeniu Bhagavadgíty, a že Krišna vyhlasuje, že nikdy nebude pre Neho nikto milší ako taký človek.

18-70

A vyhlasujem, že ten, kto bude študovať tento náš svätý rozhovor, ma bude uctievať svojim rozumom.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna vyhlasuje, že ten, kto bude študovať tento svätý rozhovor, teda Bhagavadgítu, Ho bude uctievať svojim rozumom. Štúdium Bhagavadgíty je forma duchovnej adorácie, ktorá umožňuje človeku priblížiť sa k Bohu prostredníctvom rozumu a porozumenia, a že táto činnosť je vysoko cenená na duchovnej ceste.

18-71

A ten, kto bude počúvať s vierou a bez závisti, bude oslobodený od následkov hriechov a dosiahne blahodarné planéty, na ktorých žijú spravodliví.

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna zdôrazňuje dôležitosť viery a otvorenosti pri počúvaní učenia Bhagavadgíty. Človek, ktorý bude počúvať toto učenie s vierou a bez závisti, bude oslobodený od následkov svojich predchádzajúcich hriechov a dosiahne blahodarné planéty, kde žijú spravodlivé a duchovne vyspelé duše, a že už len jednoduché počúvanie s otvoreným srdcom môže priniesť veľký duchovný úžitok.

18-72

Ó, Pártha, ó, dobyvateľ bohatstva, počúval si Ma pozorne? A sú teraz tvoje nevedomosti a omyly rozptýlené?

Vysvetlenie: V tomto verši Krišna kladie kontrolnú otázku Ardžunovi, aby sa uistil, že Ardžuna pozorne počúval a porozumel celému učeniu. Pýta sa, či sú Ardžunove nevedomosti a omyly rozptýlené, teda či sa Ardžuna zbavil svojich pochybností a získal jasné duchovné porozumenie.

18-73

Ardžuna povedal: Moje zmätenie zmizlo a s Tvojou milosťou, ó, Ačjuta (Krišna), som si obnovil pamäť. Teraz som bez pochybností a som pripravený splniť Tvoje príkazy.

Vysvetlenie: Tento verš ukazuje, ako duchovné učenie dokáže rozptýliť zmätenosť a pochybnosti, ak človek počúva s vierou a otvorenou mysľou. Ardžuna potvrdzuje, že jeho zmätenosť zmizla, že si obnovil pamäť a že teraz, vďaka Krišnovej milosti, je bez pochybností a je pripravený splniť Krišnove príkazy. Duchovné prebudenie vždy prichádza s pomocou Božej milosti, a keď je človek bez pochybností, môže konať s istotou a účelne.

18-74

Sandžaja povedal: Takto som počul tento nádherný rozhovor medzi dvoma veľkými dušami – Vásudévom (Krišnom) a Párthom (Ardžunom). A správy od Krišnu sú také nádherné, že mi vstávajú vlasy.

Vysvetlenie: V tomto verši Sandžaja, ktorý je rozprávač, vyjadruje svoju úctu a obdiv nad práve vypočutým rozhovorom medzi Krišnom a Ardžunom. Tento rozhovor bol taký nádherný a duchovne povznášajúci, že mu vstávajú vlasy, t.j. pociťuje hlboké duchovné vzrušenie, a že tento verš ukazuje silný vplyv učenia Bhagavadgíty na poslucháča.

18-75

Vďaka milosti Vjásadévu som počul toto najtajomnejšie a transcendentálne učenie priamo od pána duchovnej múdrosti Krišnu, ktorý ho sám predniesol Ardžunovi.

Vysvetlenie: V tomto verši Sandžaja vyjadruje vďačnosť Vjásadévovi, ktorý svojou duchovnou silou umožnil Sandžajovi počuť toto najtajomnejšie a najtranscendentálnejšie učenie, ktoré Krišna, pán duchovnej múdrosti, sám predniesol Ardžunovi. Sandžaja si uvedomuje, že ide o jedinečnú príležitosť počuť Božie zjavenie priamo z Božích úst.

18-76

Ó, panovník, znova a znova si pripomínajúc tento nádherný a svätý rozhovor medzi Krišnom a Ardžunom, som potešený a každú chvíľu som pohltený vzrušením.

Vysvetlenie: V tomto verši Sandžaja vyjadruje svoje hlboké emócie, ktoré pociťuje, keď si spomína na nádherný a svätý rozhovor medzi Krišnom a Ardžunom. Zakaždým, keď si spomenie na tento rozhovor, je potešený a pociťuje duchovné vzrušenie, a že to ukazuje, že učenie Bhagavadgíty má trvalý a silný vplyv na vedomie poslucháča.

18-77

Ó, panovník, keď si spomeniem na Krišnov úžasný tvar, som pohltený ešte väčším úžasom a opäť sa radujem.

Vysvetlenie: V tomto verši si Sandžaja pripomína nielen obsah rozhovoru, ale aj Krišnovu úžasnú kozmickú podobu, ktorú Krišna odhalil Ardžunovi. Toto spomínanie vyvoláva v Sandžajovi ešte väčší úžas a duchovnú radosť, a že to svedčí o majestátnosti a kráse Krišnovho božského prejavu, ktorý zanecháva nezmazateľný dojem na pozorovateľa.

18-78

Nech je kdekoľvek Krišna, Pán všetkých duchovných učiteľov, a nech je kdekoľvek Ardžuna, veľký lukostrelec, tam určite bude aj moc, víťazstvo, neobyčajná sila a morálka. To je môj názor.

Vysvetlenie: V tomto verši Sandžaja vyjadruje svoje presvedčenie, že všade, kde je Krišna, Pán všetkých duchovných učiteľov, a Ardžuna, veľký lukostrelec, tam určite bude aj moc, víťazstvo, neobyčajná sila a morálka. To znamená, že božská prítomnosť a verné nasledovanie duchovných zásad zaručuje blahobyt a spravodlivosť, a že tento verš uzatvára Bhagavadgítu s istotou víťazstva Božej sily a spravodlivosti.